Basnicky.sk

ČO BOLO,BOLO

Hľadím na tvoje krásne modré oči,
Sú nádherné ako vychádzajúce slnko na úbočí.

Hladím tvoju hebkú tváričku,
Utieram z nej každú tvoju slzičku.

Dávam pusinku tvojim perám,
Po tíšku ti krásne slová šepkám.

Prečo mi však zostala len fotografia?
Prečo som ťa tak neuvážene opustila?

Odpovedˇ pozná,však len moje vnútro,
Ktoré ma na moju chybu neupozornilo.

Tak po nociach hladím len na fotografiu,
A ilúziami chlácholím moju dušu ranenú.

Pozeráš na mňa stále,
Ale prečo len z fotografie?

Chýbaš mi,vráť sa mi späť,
Nech cítim tvoj horúci dych opäť.

Aj kedˇ ti poviem,že je mi to ľúto,
Moju osudnú chybu by to nenapravilo.

Rozmýšľam,či si ma mal vôbec tak rád,
Alebo si len predstieral,že si nedobytný ako hrad?

Zmietam sa v desivých predstavách,
Blúdim v nekonečných obavách.

Túžim sa ťa spýtať jediné,
Bolo moje srdce tebou skutočne ľúbené?